Chudobný roľník išiel na jarmok predávať hrach a šošovicu, ale keďže mal len jediné vrece a nechcel, aby sa mu hrach a šošovica pomiešali, nasypal najprv do vreca hrach, poriadne ho zaviazal a hore ešte nasypal šošovicu. Na jarmoku chcel od neho kúpiť hrach bohatý krčmár, ale o šošovicu nemal záujem. Roľník navrhol krčmárovi, že šošovicu odsype do jeho vreca a krčmár si odnesie hrach v roľníkovom vreci, s čím však krčmár nesúhlasil, lebo jeho vrece bolo lepšie a väčšie.
Akým spôsobom sa dá bez akýchkoľvek prostriedkov alebo pomôcok premiestniť hrach do krčmárovho vreca, ak šošovicu nemáte kam vysypať a nechcete ju znehodnotiť tým, že ju vysypete na zem?
Roľník nasypal šošovicu do vreca hostinského, vrece zaviazal a vyvrátil na ruby. Z druhej strany nasypal hrach. Potom vrece rozviazal a vrátil šošovicu späť do svojho vreca.
V záhrade je niekoľko stromov. Na jednom z nich, na hruške, rastú hrušky (dosť logické ;-). Zafúkal silnejší vietor a spôsobil, že na strome už nie sú hrušky, avšak hrušky nie sú ani pod stromom (pre vychytralých ani nikde vedľa stromu).
Viete to vysvetliť?
Na strome boli dve hrušky. Keď zafúkal vietor, zhodil jednu hrušku na zem. Teda na strome ostala len jedna hruška (nie hrušky) a na zemi bola tiež len jedna hruška (nie hrušky).
Kapitán jednej veľkej lode raz rozprával tento zaujímavý príbeh:
"Plávali sme po rozbúrenom mori. Zo všetkých strán sa na nás valili veľké vlny a hrozilo, že nám potopia loď. Preto som stál pri kormidelníkovi a pozeral ďalekohľadom dopredu. Aby som mal istotu, že sa nič nestane, rozostavil som hliadky aj po bokoch lode. Zrazu sa stala čudná vec. Jeden námorník stál pri zábradlí a pozeral sa na východ. Na druhej strane lode stál iný námorník a pozeral na západ. A obidvaja námorníci sa dobre videli!"
Je to vôbec možné?
Námorníci stáli chrbtom ku zábradliu a pozerali sa na seba. Kde sa nachádzala loď pritom nezáleží (iba ak neboli na severnom, alebo južnom póli, pravdaže).
Neďaleko od brehu kotví loď. Tá má rebrík (začínajúci aj končiaci priečkou), ktorého spodná priečka sa dotýka vody. Vzdialenosť medzi jednotlivými priečkami je 20 cm a dĺžka rebríka je 180 cm. Príliv vody zdvíha vodu rýchlosťou 15 cm za hodinu.
Za aký dlhý čas bude voda na tretej priečke zhora.
Ak sa dvíha hladina vody, potom sa spolu s hladinou dviha aj loď. Takže voda bude stále na prvej priečke rebríka.
Traja kamaráti prišli do hotelu a zaplatili 300 Sk za ubytovanie. Majiteľ medzitým zistil, že účet je len 250 Sk, a tak poslal recepčného, aby hosťom vrátil 50 Sk. Recepčný však nevedel, ako rozdeliť 50 Sk medzi troch ľudí, a tak 20 Sk skonfiškoval a vrátil im 30 Sk. Každý teda zaplatil 100 - 10 Sk, tzn. 90 Sk. Trikrát 90 Sk je 270 Sk. Recepčný si nechal 20 Sk.
Kde je teda tých zostávajúcich 10 Sk?
Tak toto je pekný chyták. Každý kamarát zaplatil 90 Sk, pretože dali pôvodne 300 Sk a 30 Sk dostali naspäť (teda 270 Sk). Majiteľ získal len 250 Sk a rozdiel 20 Sk má recepčný. Je teda nezmysel pokúšať sa k 270 Sk pripočítať 20 Sk, keď tých 20 Sk vlastne recepčný zobral majiteľovi hotela z toho, čo hostia zaplatili.
Do hotela, ktorý mal len dvanásť izieb, prišlo trinásť cudzincov a každý chcel mať izbu pre seba. Vrátnik dal každému vlastnú izbu nasledovne.
Trinásteho požiadal, aby chvíľku počkal s prvým hosťom v izbe číslo 1. Teda v prvej izbe boli dvaja. Tretieho dal do izby číslo 2, štvrtého do izby číslo 3 a tak ďalej až dvanásteho do izby číslo 11. Potom sa vrátil do jednotky, zavolal trinásteho hosťa a priviedol ho do prázdnej izby číslo 12.
Žeby ubytoval 13 ľudí do 12 izieb a každý mal svoju vlasntú izbu?
Pri pozornom prečítaní textu úlohy zistíte, kde sa zobrala jedna izba navyše...
(Do druhej izby mal ísť hosť číslo dva, lebo v jednotke čakal 13. hosť.)
"Ak deň po zajtrajšku je včerajšok, potom 'dnes' bude tak vzdialený od nedele ako deň, ktorý bol 'dnes', keď deň pred včerajškom bolo zajtra!"
Ktorý deň v týždni je tento výrok pravdivý?
V oddieli 100 vojakov sa po vojne vyskytli nasledovné zranenia: 70 vojakov stratilo oko, 75 stratilo ucho, 85 prišlo o nohu a 80 prišlo o ruku.
Aký je minimálny počet vojakov, ktorí museli stratiť všetky štyri časti tela?
Ak spočítate všetky zranenia zistíte, že 100 vojakov utrpelo 310 zranení. To znamená, že každý vojak utrpel v priemere 3,1 zranenia (samozrejme obrazne), a teda minimálne každý desiaty vojak utrpel kompletné štvrté zranenie. Alebo sa dá postupovať postupne: ak oko stratilo 70 vojakov a ucho 75 vojakov potom minimálne 45 ich stratilo oba orgány. A tak ďalej až zistíme, že minimálne 10 vojakov stratilo všetky 4 časti tela.
Máme 2 poháre. V jednom je 10 cl toniku a v druhom 10 cl fernetu. 3 cl toniku prelejeme do pohára s fernetom a po dôkladnom premiešaní prelejeme 3 cl vzniknutej zmesi späť do pohára s tonikom. Je teraz viac toniku v pohári s fernetom alebo viac fernetu v pohári s tonikom?
(Ignorujte chemické zloženie tekutín!)
Pomer tekutín v oboch pohároch je rovnaký. Toniku je presne toľko v pohári s fernetom, koľko je fernetu v pohári s tonikom.
