Kolky
Kotúľa sa hlava, priamym smerom na kolky. Vlastne sú to prekrásne ozdobené ľudské kosti, ale vyzerá to pôsobivo. Každá kosť má pritom svoju históriu.
Napríklad tá úplne napravo patrila Ferovi, našiel som jeho nohy povedľa koľajníc. Telo tam nebolo - tak mi vyšlo jediné logické riešenie. Niekam sa ponáhľal, a tak vzal nohy na plecia a počas tej divokej jazdy mu tie jeho nožičky z pliec akosi spadli.
A tamtá kosť v strede patrila Jožovi - ten pílil drevo a ... triesočka sa do prsta zadrela a podľa Julovho návodu si hneď odfaklil ruku od lakťa. Je síce pravda, že menší gejzír mu zalepil oči a chudák spadol pod pílu celý, ale napokon, čo by robil s jednou rukou. Bola to skvelá šou, dokonca i užitočná - beťár Jožo ešte stihol, čo si kedysi predsavzal - premaľoval kôľňu na červeno. (Nech mu je žena ľahká ...)
Nakoniec tá naľavo je jedna reprezentatívna. Ignác, pôvodný držiteľ tej bielej krásky, doplatil na veľké libido. Kdesi sa dopočul, že prvá žena - Eva bola stvorená z Adamovho rebra. To hútavému Ignácovi stačilo a rýchlo si spočítal ako na tom je. Jeho polygamné telo s dušou matematika spomenulo na školské lavice a X (akože žena) sa hneď rovnalo 24. Chudáčisko vytrhol si celý hrudný kôš. Srdiečko sa rozkotúľalo na vandrovky, len vnútornosti sa nemotorne rozpľaskli. A tak skončil Ignác ako smetiar, s (hrudným) košom v ruke.
Veru, každá bunka má svoju históriu. No a každý príbeh by mal mať svoju hlavu a pätu - i keď ja som moju hlavu kdesi stratil.
BOOM - STRIKE